Rozhovor s Lukášom Blaškom pri príležitosti jeho 500. extraligového zápasu

Lukáš Blaško, svojou vysokou postavou a florbalovými kvalitami na ihrisku neprehliadnuteľný hráč. Líder kabíny a ikona Florka Košice má na svojom konte 34 oficiálnych medzinárodných štartov v najcennejšom drese, tým s dvojkrížom na hrudi, vrátane piatich v juniorskej kategórii. Od začiatku svojej kariéry v roku 2005 bol stabilnou súčasťou reprezentácie až do roku 2012, keď sa zúčastnil aj Majstrovstiev sveta vo florbale, vôbec prvých, na ktoré sa Slovensko kvalifikovalo.

Ahoj, hneď na úvod gratulujeme k florbalovému jubileu. Na začiatku by si nám mohol povedať o tvojej životnej florbalovej ceste.
Florbal som začal hrávať v mestskej lige v sezóne 2004/2005. Na jar po tejto sezóne sme mali v pláne sa zúčastniť baráže o postup do extraligy, tá sa ale nakoniec nehrala a všetky kluby ktoré v nej mali hrať, priamo postúpili do extraligy. V extralige teda pôsobím od sezóny 2005/2006, a teda aktuálne 20. sezónu. Za 19 extraligových sezón sme získali 9 medailí, z toho v roku 2014 tú najcennejšiu. V reprezentácii som paradoxne zažil premiéru ešte skôr ako prvý štart v extralige. Spoločne so susedom Palim Dugasom sme sa začiatkom roka 2005 zúčastnili najprv juniorského zrazu/zápasu proti Maďarsku a o niekoľko týždňov už cestovali do Rakúska na turnaj mužov.

Zdroj: osobný archív Lukáš Blaško

Z obdobia, keď si začínal, bol slovenský florbal ešte v plienkach a štatistiky z nej sú veľmi ťažko dohľadateľné, ak vôbec. Ako teda vieš s istotou povedať, že práve zápas proti 1.FBC bol ten s číslom 500?
Ako vravíš, zápisy z prvých sezón neexistujú. Ide o teda moje súkromné štatistiky. Nakoľko ale pôsobím v jednom klube a zranenia som v podstate nemal, tak okrem polročnej skúsenosti z českej extraligy v drese Tatranu som vynechal len niekoľko zápasov z rôznych dôvodov a o tých zápasoch presne viem. Z čistej zaujímavosti som si to niekoľko sezón dozadu, na základe rozpisov všetkých dovtedajších sezón, ktoré nemali štatistiky na webe SZFB, a následného odpočítania vynechaných zápasov spočítal, a zistil som, že to už je 350 zápasov. Odvtedy som si po každej sezóne prirátal počet mnou odohraných zápasov a vyšlo z toho pred touto sezónou číslo 488. K päťstovke to teda už nebolo ďaleko :-).

Pamätáš si aj počet florbaliek, ktoré si za svoju kariéru zlomil?
Myslím, že veľa ich nebude. Niekde okolo 15 kusov by to mohlo byť. S čepeľami to je ale horšie. Tie hlavne pre ich „zmäknutie“ miniem na sezónu 5-6.

Trochu klišé otázka, ale ako sa Florbalová extraliga mužov zmenila od roku 2005 až po súčasnosť?
Odpovedať na to by bolo na niekoľko strán. Od výstroje (či už brankárskej, ale aj hokejky), cez počet hráčov v každom družstve, haly, povrchy v halách, rozhodcov, mediálny záujem, pravidlá... Veď kto z extraligových hráčov si dnes spomenie, že sa brankárovi dalo nahrať, a ten mohol prihrávku bez problémov chytiť do ruky a rozohrať? Naozaj mohli by sme ísť za radom a pristaviť sa pri každom aspekte od samotného zápasu až po veci okolo a opísať, ako to bolo (resp. nebolo) a ako to je teraz.

Najväčšia kuriozita alebo pikoška, akú si kedy zažil na zápase MEX? Pravdepodobne to bude ešte z dávnejšej minulosti...
Prehrať florbalový zápas s posledným družstvom tabuľky 15:16 napriek tomu, že rozhodcom v zápase musel byť náš vlastný tréner. V tých časoch ani rozhodcovia na zápase extraligy neboli samozrejmosťou. Myslím, že na toto si väčšina účastníkov spomenie stále aj po 15 rokoch.

Existuje nejaký zápas (samozrejme okrem toho, v ktorom si vyhral titul Majstra Slovenska) ktorý máš špeciálne v pamäti?
Je ich viacero takých, ktoré sú v pamäti. Z jedného pohľadu to je určite finálová séria s ATU v roku 2016 a hlavne tá atmosféra a počet divákov, doteraz najviac na mužskom extraligovom florbale na Slovensku. Z úplne iného pohľadu to nie je jeden zápas, ale posledné obdobie, a hlavne domáce zápasy, keď na zápas prídu moje deti. A už aj vnímajú, či sa vyhrá alebo prehrá. Tieto zápasy ostávajú v pamäti z úplne iných dôvodov a nie ich výsledkom či priebehom.

Zdroj: www.kosiceonline.sk

Mal si nejakého súpera (myslím hráča, príp. hráčov), proti ktorému boli zápasy extra pikantné a panovala medzi vami mimoriadna rivalita?
Nejaké konkrétne mená asi nie. Každé obdobie malo nejaké viac vyhrotené zápasy. Klasicky to boli zápasy Košice-Bratislava, a teda zápasy s Dragonsom a neskôr Hurikánom. Taká zdravá rivalita určite vznikla aj s 1.FBC Trenčín s ktorým sme odohrali asi najviac play-off sérií, a teda nejako to z toho automaticky vyplynulo.

Pred pár rokmi si avizoval koniec kariéry. Čo ťa presvedčilo / kto ťa presvedčil ešte pomôcť Florku?
Bolo to po sezóne 2021/2022. Ja som kariéru reálne aj ukončil, nezapojil som sa do prípravy a až od augusta som chodil raz za týždeň/dva na florbalový tréning kvôli doplneniu počtu. Nejakým výpadkom hráčov som odohral pár striedaní v prvom zápase sezóny a po asi treťom, alebo štvrtom kole, keď sme mali na konte iba 4 body, sme sa dohodli na nejakej forme môjho „návratu“ do tréningového procesu a účasti na domácich zápasoch.

Ak sa nemýlim, všetky extraligové zápasy na Slovensku si hral v jedinom klube - Florko Košice. Ak by si si musel vybrať extraligový klub v ľubovoľnom období, za aký iný tím, prípadne s kým v tíme by si si spätne rád zahral.
Úprimne, pokiaľ by pôsobilo Florko v extralige tak nikde inde. Absolvovali sme ale veľa reprezentačných zrazov, a následne postavili na Czech open aj klubové družstvo spolu s hráčmi vtedajšieho Dragonsu - Bluska, Bereš, Múčka, Jurom Matejkom z AS Trenčín či Jurom Lamačkom z 1.FBC Trenčín. Plus naša vtedajšia Florko partia. S Jurom Lamačkom sme spolu odtiahli v obrannej dvojici aj nejaké 3-4 roky v reprezentácii. Čiže asi to obdobie okolo rokov 2008-2010 a asi vyššie spomenutí hráči a úplne samozrejme klubový spoluhráči – Zemen, Segľa, Dugas, Majerník, Petróci, Kopčák a ďalší.

Ako sa ti hrá proti hráčom, ktorí ešte neboli na svete v čase tvojej extraligovej premiéry? Myslíš že majú voči tebe nejaký extra rešpekt?
Nemyslím si, že majú nejaký rešpekt a ani si nemyslím, že by ho mať mali. Na ihrisku sme si ako hráči každý rovný a je jedno či má 17 alebo 30 rokov. Paradoxne sa mi hrá v drvivej väčšine jednoduchšie proti týmto hráčov ako proti starším.

A na záver obligátna otázka, na koľko myslíš, že sa počet tvojich extraligových zápasov ešte vyšplhá?
Ťažko povedať. Zajtra môže prísť zranenie a ostane to pri čísle 500. Nikdy som ale našťastie nejaké vážnejšie zranenie nemal a ak to tak ostane, nejaká jedna-dve sezóny, a teda povedzme 50 zápasov by to ešte byť mohlo. Ďalšia extraligová 100-ka už ale reálna nebude.

Lukášovi teda prajeme, aby sa mu zranenia vyhýbali aj naďalej, aby mu florbal a jeho deti robili naďalej radosť a aby počet jeho zápasov bol čo najvyšší. Veľa šťastia!

Zdroj: Szfb