Florbal je na Slovensku stále mladým športom a preto v jeho začiatkoch bolo málo hráčov, fanúšikov, ale aj rozhodcov. Cesta za uznaním nie je jednoduchá a mnohí ju nedokážu dotiahnuť až do konca. „Mal som asi štrnásť rokov, rozhodcov bolo veľmi málo a v tom čase sme fungovali štýlom, že zápasy mládeže rozhodovali ľudia z družstva, ktorý zápas organizoval. Boli to prevažne tréneri a niekedy aj rodičia, či starší hráči klubu. Keď hrávala naša mladšia kategória, tak som sa nejakým spôsobom pokúšal domáce zápasy pískať ja, prípadne s niekým z klubu,“ začal rozprávať svoj životný športový príbeh Roman Sklenica.
Pokusov a neoficiálnych zápasov absolvoval mnoho, no časom prišli oficiálne formy rozhodovania. Poctivá práca aj na úrovni vzdelávania, školenia, ale aj budovanie športovej formy. „Keby som svoj prvý oficiálny zápas mal vztiahnuť už na aktívnu kariéru v súťažiach dospelých, tak prvým bol súboj vtedajšej druhej najvyššej ligy mužov, ktorá sa hrala turnajovým spôsobom v Žiline. Bol to duel medzi Gajarmi a Michalovcami, s mojim vtedajším trénerom a jedným z najlepších rozhodcov v histórii florbalu na Slovensku – Marekom Marušincom. Pocit to bol všelijaký, keďže v tom zápase padlo hneď niekoľko červených kariet, no hlavné bolo, že ma to neodradilo,“ prezradil rozvážny rozhodca.
Rozhodcovské duo Beňo - Sklenica pred finále mužskej extraligy, Zdroj: Michal Tarabík/Floorball Frames
Pravidelné rozhodovanie najrôznejších súťaží, dokonca aj na medzinárodnej úrovni, sa dá nazvať koníčkom, ale aj prácou, z ktorej sa ale vo florbale vyžiť nedá. Je to však po všetkých stránkach zodpovednosť. „Po tých pätnástich rokoch to už vnímam inak, a poviem, že momentálne je pre mňa najťažšie pri mojej práci nájsť si voľný čas na to, aby som si mohol dovoliť cestovať na Slovensko. Predsa len florbal nie je profesionálny šport a každý z nás rozhodcov má svoje občianske povolanie, rodiny, záväzky, školy a mnoho iného. Preto sa nie vždy dajú tieto veci skĺbiť dohromady.“ Niekedy sa vyskytnú rôzne vypäté situácie a každý si s nimi musí poradiť sám. Nie je to vždy jednoduché. „Ťažšie sa vyrovnávam so situáciami pokiaľ dôjde k nežiaducemu zraneniu hráča, a keď sú veľmi neprispôsobiví fanúšikovia,“ vraví Sklenica, ktorý spoločne s dlhoročným kolegom Tomášom Beňom zvládajú aj tlak zo strany trénerov, či hráčov. „Opäť poviem, že po toľkých rokoch to už vnímam celé inak. Snažíme sa s kolegom dlhodobo pracovať štýlom „partnershipu“ medzi všetkými účastníkmi zápasu. Myslím, že s tlakom zo strán iných ľudí sa už v dnešnej dobe vyrovnávame obaja veľmi dobre. Na druhej strane, tiež sme len ľudia a nie stroje. To si musia všetci uvedomiť, nielen haniť rozhodcov.“
Dôležitou súčasťou kvalitného arbitra je aj poctivá príprava. „Prispôsobujeme ju typu zápasu, niekedy to je len rozcvička, inokedy si aj zabeháme, ale hlavne sa snažíme byť pozitívni. Hudba a smiech, aby sme do zápasu vybehli s dobrým mindsetom.“ Nie každý sa na túto pozíciu hodí a preto sú dôležité vlastnosti a osobnostné predpoklady. „Treba byť férový a komunikatívny. Vedieť si priznať chybu, ospravedlniť sa a niesť za ňu prípadné následky. Rozhodca by mal dokázať pripustiť fakt, že aj hráč, či tréner môže mať pravdu a rozhodne nie si tvrdohlavo presadzovať tú svoju. Mal by byť hlavne ľudský a veci riešiť s chladnou hlavou,“ vysvetľuje skúsený rozhodca, ktorý priznáva, že je potrebné hlavne chcieť na sebe pracovať počas celej kariéry. „Existuje len jedna odpoveď – ľudia, ktorí sa na túto činnosť odhodlajú, musia to sami chcieť, bez toho to nikdy nepôjde. Florbal ako taký sa zrýchlil, hráči sú stále lepší a takí musia byť aj rozhodcovia.“ S týmto konštatovaním priamo súvisí aj zdravý životný štýl o čom si Roman myslí toto: „Myslím si, že aj rozhodcovia by sa mali udržovať v dobrej fyzickej kondícii. Je jedno akým spôsobom, nie je jednoduché pískať 6 až 7 zápasové turnaje, a taktiež nie je niekedy ľahké byť na sto percent ready na zápas mužskej extraligy. Určite je dôležitá aj psychohygiena.“
Úspechom kolektívneho športu je dobrá partia a pohoda v nej, no v prípade dvojice je tiež lepšie mať stabilného kolegu, s ktorým sa zohráte aj keď podľa Sklenicu nie je na zahodenie ani obmena kolegov. „Asi oboje má niečo do seba. Ja osobne som mal len dvoch stabilných kolegov. Začínal som s Marekom Karácsonym, s ktorým sme sa za tri sezóny vypracovali od prípravky až na stabilnú dvojicu v mužskej extralige a určite mu za to ďakujem. Boli to skvelé roky. Teraz je to už myslím trinásta sezóna s kolegom Tomášom Beňom, s ktorým, dovolím si tvrdiť, patríme k špičke rozhodcov na Slovensku. Áno, občas si dokážeme liezť na nervy, hlavne na dlhších medzinárodných akciách, ale stále to dokážeme pretočiť na niečo pozitívne,“ priznáva.
Roman Sklenica vo svojej druhej uniforme. V civilnom živote pracuje ako záchranár. Zdroj: Miroslav Hýlek
Vykonávanie tejto funkcie nie je o peniazoch, aj keď si človek niečo privyrobí, no niečo musí človeka hnať, aby mal ďalšiu motiváciu postaviť sa na ihrisko s píšťalkou znova. „Finančná motivácia to rozhodne nie je. Pre mňa osobne to je občas aj relax od mojej práce. Za moju motiváciu považujem vôbec prvú nominácia na akciu Medzinárodnej florbalovej federácie a potom aj každá ďalšia – je to niečo pozitívne, čo človeka motivuje to robiť ešte lepšie než doposiaľ. A určite musím spomenúť aj piaty zápas finále extraligy mužov z minulej sezóny. Bol to pre nás neskutočný zážitok. Je škoda, že sa to nehralo v ešte väčšej aréne,“ spomína človek, ktorému toto pomenovanie sedí na sto percent, pretože je povolaním záchranár a pracuje v Brne. Aj v tomto povolaní má za sebou veľké množstvo príbehov, ktoré ho robia silnejším a odolným.
Kariéra športovca, ale aj rozhodcu sa raz skončí. Prídu noví adepti, ktorým jeden z našich najlepších rozhodcov odporúča: „Rozhodne stojí za to, aby to aspoň skúsili. Netýka sa to len mladých adeptov, ale všetkých. Komentovať výkony rozhodcov, alebo na nich len nadávať je jednoduché. Je však potrebné si vyskúšať túto prácu priamo na ihrisku, nie je to len o tom dostávať negatívnu spätnú väzbu – práve naopak, je to aj o zábave a poznávaní nových ľudí, a nielen na Slovensku,“ ozrejmil a zároveň prezradil, že jemu osobne kariéra rozhodcu priniesla aj benefity pre osobný život. „Myslím si, že mne to do osobného ale i profesného života prinieslo otvorenejšie možnosti ako komunikovať, vnímať okolie, ľudí, ich reakcie a emócie. Samozrejme možnosti edukácie, cestovania, poznávania medzinárodného florbalu a ľudí celkovo. Záleží len na tom, ako to kto uchopí a či v tom pískaní bude chcieť robiť kariéru alebo to bude robiť len ako voľnočasovú aktivitu.“
Väčšina z nás má svoje sny a ciele, no nie každému sa ich podarí naplniť. Naopak niekomu sa to podarí veľmi skoro, iný musí bojovať trochu dlhšie, ale je dôležité, aby sa posúval ešte ďalej a nevzdával sa. „Teší ma, že to robím stále aj po pätnástich rokoch,“ vraví s úsmevom Sklenica a zároveň jedným dychom dodáva: „Ale nie, určite medzi moje topky zaradím opakovanú dôveru Komisie rozhodcov, že s kolegom Beňom môžme pískať finálové zápasy. Ďalej, že sme od roku 2018 na listine Medzinárodnej florbalovej federácie IFF a absolvovali sme niekoľko akcií, vrátane dvoch juniorských šampionátov. Radi by sme však s kolegom v aktívnej kariére zažili účasť na MS mužov. Ale momentálne z pozície člena KRO, KV SZFB a hlavného lektora rozhodcov by som chcel, aby sme konečne začali systematicky vzdelávať rozhodcov a dávať im niečo viac, než je len jedno školenie za sezónu. Ale aby sa to mohlo stať, je nutné mať podporu aj z iných smerov a pozícií. Všetci si musia uvedomiť, že bez rozhodcov nikdy šport existovať nebude.“
A toto je príležitosť pre všetkých, pretože Slovenský zväz florbalu pripravil pre nových záujemcov školenie rozhodcov typu N (nováčik) a C (pokročilý). Školiteľom bude práve kvalifikovaný medzinárodný rozhodca Roman Sklenica. Viac o podmienkach účasti, si prečítate v našom príspevku.
Našli ste v článku chybu alebo máte nápad na zaujímavý obsah? Napíšte nám e-mail na redakcia@szfb.sk
29. septembra 2025
Viac
