Veronika je vysoká strelkyňa, no nejaké skúsenosti z mládežníckych čias v bránke má. „Mám dokonca aj vlastnú výstroj. Tréneri vedeli o tom, že som chytávala a prišli s nápadom, že ak by nemal kto ísť chytať, že by som mohla ja. Objednali mi teda aj výstroj a chytávala som za chalanov ešte v Grasshoppers, kde sme mali aj brankárske tréningy. Práve tam som získala aj cenné skúsenosti a hlavne veľmi dobré základy,“ prezrádza Veronika Tvrdá, ktorá sa dostala do brány vďaka zraneniu gólmanky. „Naša brankárka sa zranila a bolelo ju koleno už deň pred zápasom, ale mysleli sme si, že bude v pohode, lenže tesne pred zápasom ju znova to koleno začalo bolieť. Tréner mi už v piatok vravel, aby som si zobrala na zápas aj výstroj keby náhodou. Náhoda sa stala realitou. Z našich hráčok mám asi najviac skúseností v bráne a preto ma tam tréner poslal,“ vraví čochvíľa 20-ročná hráčka, ktorá radšej bombarduje bránky súperiek. V aktuálnej sezóne má na svojom konte deväť gólov a šesť asistencii.
Zo súpera však mala rešpekt, pretože Fiľakovo zdolalo aj Kysučanky a vie zahrať proti každému súperovi v extralige. „Mala som pred zápasom strach a dosť veľký, preto som aj dúfala, že naša brankárka bude v pohode a odchytá to. Mala som veľký rešpekt, keď som si doma prehrala prvé kolo proti nim a dosť som sa bála, že to bude niečo podobné ako naposledy v Žiline,“ vyslovila Veronika a zároveň dodala: „Napokon sa mi chytalo veľmi dobre. Nemala som ani veľa roboty, keďže obrankyne ma podržali a skoro všetky strely zblokovali. Bola to fajn skúsenosť si odchytať extraligu, keďže som doteraz chytala len dva zápasy v prvej lige žien. Za mojim dobrým chytaním ale stojí hlavne obrana.“
Veronika Tvrdá (vpravo) sa ocitla v pozícii brankárky. Zdroj: Súkromný archív Veroniky Tvrdej.
Florbalová univerzálka v podobe brankárky, čo radšej strieľa góly, než zneškodňuje strely, napokon chytila 15 striel a šestnásta jej prepadla do siete. „Nie som úplne spokojná, pretože som chcela, aby ani jedna stretla nepadla za môj chrbát. Čo sa dá robiť, na skutočnosť, že to bol môj prvý zápas v telke, tak celkom fajn,“ dodala s úsmevom a zároveň priznala, že ju to lákalo zobrať do ruky florbalku a nejaký gól za svoj tím pridať. „Tým, že som nemala veľa roboty v bráne, tak som niekedy mala chuť ísť si zobrať florbalku a zahrať si, ale nedalo sa. Hráčky som sa z bránky snažila upozorňovať ak bol niekde niekto voľný, aby si ho postrážili, inak som asi nemala čo viac spoluhráčkam povedať, pretože hrali výborne.“
Na záverečnú otázku, či by si vedela Veronika predstaviť, že zostane v bráne už nastálo pohotovo odvetila: „Jediné, čo si viem predstaviť, je ísť pomôcť do brány tímu, ak by sme nemali brankárku, ale že by som tam zostala už navždy si asi neviem úplne predstaviť. Mňa totiž baví hrať na ihrisku s florbalkou a strieľať góly, čiže aktuálne si to neviem predstaviť.“
Našli ste v článku chybu alebo máte nápad na zaujímavý obsah? Napíšte nám e-mail na redakcia@szfb.sk
3. novembra 2025
Viac
