Začiatky florbalových arbitrov sú podobné a ako u väčšiny z nich ani Anna Bajtošová nebola výnimkou: „Začínala som v dobe, kedy bolo potrebné mať v každom klube určitý počet rozhodcov. Tak som sa rozhodla, že si to vyskúšam a odvtedy som pri tom zostala.“ Skúseností má na rozdávanie, no zvláštnosťou je, že si nespomína na úvodný hvizd. „Na úplne prvý zápas si už ani nepamätám. Je to už riadna doba a mám za sebou už veľké množstvo zápasov, ale celkovo začiatky boli také pomalšie kým som nadobudla odvahu,“ spomína Anička, ktorá považuje za najťažšiu časť rozhodcovskej práce komunikáciu. „Každý vníma hru iným spôsobom a preto vznikajú rôzne názory, ktoré sa len ťažko zhodnú a preto je niekedy veľmi náročné správne vykomunikovať dané situácie. Taktiež vyrovnať sa s emotívnymi reakciami hráčov a s vlastnými chybami, no aj to patrí k rozhodovaniu a posúva ma to ďalej.“
Keď sa do hry vložia všetci aktéri vrátane fanúšikov, často vzniká tlak na prácu rozhodcu, no a taktiež sú často ženy v náročnejších situáciách ako muži. „Mňa málo čo rozhodí, viem veľa vecí prepočuť, aby ma to neovplyvňovalo v rozhodovaní. S kým sa dá normálne rozprávať, tak sa rada porozprávam a aj vypočujem ich názory. Všímam si, že ľudia bývajú milo prekvapení, keď pískam. Väčšinou to berú pozitívne. U hráčov je to rôzne. Niektorí to nerozlišujú a rozprávajú sa so mnou rovnako ako s inými rozhodcami, no nájdu sa aj takí, ktorí prispôsobia spôsob komunikácie, aby nepôsobili príliš hrubo. U dievčat si často všímam prekvapené výrazy, pretože len málokedy im píska žena. Myslím si však, že sú celkom rady, keď majú na ihrisku aj rozhodkyňu,“ vraví s úsmevom 23-ročná Spišiačka, ktorá má o šesť rokov mladšiu sestru Teréziu. Hráva tiež za Kométu a občas tvoria spolu so staršou sestrou rozhodcovskú dvojičku. „Donedávna som stabilnú kolegyňu nemala, stále som pískala zápasy najmä s mužmi. Teraz už druhú sezónu pískam skoro všetky regionálne duely s mojou mladšou sestrou, no na celoštátne súťaže je ešte mladá. Tam bohužiaľ stáleho parťáka nemám. Pri náročnejších a dôležitejších zápasoch je však dôležité mať svojho stabilného kolegu, s ktorým sa už dobre poznáme. Vieme, ako ten druhý píska a kde má svoje slabiny. Zároveň je však dobré občas odpískať zápas aj s inými kolegami, od ktorých sa môžeme naučiť niečo nové.“
Svoje rituály pred duelmi, či predstavu o tom, aký by mal byť dobrý rozhodca má aj Bajtošová. „Špeciálnu prípravu na zápasy nemám. Z fyzickej stránky sa väčšinou v šatni rozohrejem a ponaťahujem, aby som sa vyhla zraneniam. Zároveň sa snažím udržať vnútornú pohodu, nech ma nerozhodia drobnosti. Rozhodca by mal byť ľudský, mal by vedieť načúvať a zároveň jasne vysvetľovať svoje rozhodnutia. Je dobré, keď dokáže priznať vlastnú chybu, no zároveň vie byť v správnych situáciách aj prísny. Zároveň si myslím, že najviac sa arbitri učia na vlastných chybách a priamo počas zápasov. Čím viac ich odpískajú, tým lepšie dokážu riešiť rôzne situácie a reagovať na nečakané momenty. Nerozhodí ich hneď prvý komentár v stretnutí, dokážu situácie posúdiť aj z iného uhla a nereagujú impulzívne.“
Anna Bajtošová sústredená na prácu rozhodkyne. Zdroj: Tonka Langová
Udržiavať sa v kondícii je jedna vec, ale aj zdravšie žiť je aj pre amatérskeho športovca potrebné. To si rovnako myslí aj Anička. „Keďže je florbal rýchly a dynamický šport, aj rozhodcovia musia vedieť rýchlo reagovať na zmeny smeru hry a udržať s ňou tempo. Preto je dôležité starať sa o svoje zdravie a fyzickú kondíciu, aby sa predišlo zraneniam. Navyše zdravý životný štýl pomáha rozhodcom udržať si energiu a sústredenosť počas celého zápasu,“ vraví erudovane a k vnútornej motivácii pravidelne sa vrátiť a pokračovať v kariére rozhodcu dodáva: „Baví ma sledovať hru z tej druhej strany. Často sa mi stane, že sa vžijem do duelu a mám pocit, že hrám tiež. Cítim tie emócie hráčov, trénerov a divákov, čo mi dodáva chuť ísť písknuť aj ďalšie zápasy. Postupom času, som ako hráčka pochopila, že pískať nie je vôbec jednoduché. Vďaka rozhodovaniu mám iný pohľad na hru a viem z toho vyťažiť potom aj vo svojich zápasoch.“
A čo by odkázala mladým ľuďom, ktorí premýšľajú o kariére rozhodcu a prečo by mal niekto skúsiť túto cestu? Na to sme dostali jasnú odpoveď: „Nech si to určite vyskúšajú, nemajú čo stratiť, naopak môžu len získať. Treba začať a nenechať sa odradiť nepríjemnými ľuďmi, ktorí kazia radosť z pískania. Na ihrisku budú vždy so svojím kolegom, na ktorého sa môžu obrátiť a poradiť sa. Dôležité je veriť si a nebáť sa urobiť chybu. Vďaka pískaniu majú možnosť pozrieť sa na hru z inej perspektívy, čo môže byť užitočné aj v hráčskej alebo trénerskej kariére. Môže to pomôcť aj divákom, ktorí často nerozumejú, prečo sa niektoré situácie riešia určitým spôsobom. Taktiež benefitov mimo športu je veľa, napríklad sa naučia povedať svoj názor, pracovať pod tlakom a rýchlo sa rozhodovať.“
V osobnom, ale aj v športovom živote je taktiež dôležitá cieľavedomosť. Väčšinou sa ďalej dostanú tí, ktorí majú ambície a neboja sa ísť za svojimi snami. „Najvyšší cieľ, ktorý sa mi podarilo dosiahnuť je pískanie celoštátnych súťaží, hoci stále v menšom množstve. Ide najmä o súťaže Macron Extraligu juniorov, prvú ligu mužov a žien. JEX, M1 a Z1. Po ukončení hráčskej kariéry by som chcela ešte niekoľko rokov aktívne rozhodovať celoštátne ligy spolu so svojou mladšou sestrou. Najviac sa tešíme na ženskú Extraligu, kde budeme poznať ešte veľa hráčok. Bude zábava im pískať.,“ uzavrela Anna Bajtošová.
Našli ste v článku chybu alebo máte nápad na zaujímavý obsah? Napíšte nám e-mail na redakcia@szfb.sk
