Slovenky vstúpili do šampionátu dobre a úvodný duel proti Poľsku zvládli dobre. Výhra 7:3 nám zariadila tretie miesto v základnej skupine B, pretože potom prišli dva súboje s tímami z top svetovej štvorky, kde nikto neočakával body. Najskôr sme sa stretli s Fínkami, proti ktorým sme možno trochu prekvapujúco prehrali vyšším rozdielom, než na ostatných šampionátoch a bola to prehra 4:13. Posledný súboj v skupine sa nám do cesty postavili jedenásťnásobné majsterky sveta Švédky. Dve tretiny sme odohrali výborne a Severanky vyhrávali len 4:0, no v poslednej tretine prišla smršť. Následná prehra 1:15 trochu zabolela.
Michal Jedlička - hlavný tréner reprezentácie žien Slovenska, Zdroj: Michal Tarabík/Floorball Frames
Osemfinálový zápas proti Holandsku sme zvládli dobre, aj keď sme dosť veľa gólov zbytočne inkasovali, no výhra 11:4 našim dievčatám zariadila postup do štvrťfinále. V ňom prišiel slušný náklad od Švajčiarok, ktoré nám prakticky nič nedovolili a vyhrali jednoznačne 14:1. Sen sa tak opäť nekonal a prišiel dôležitý duel s Lotyškami. V prípade víťazstva by sme sa dostali do boja o konečné piate miesto. Žiaľ, prišla prehra 3:4 v predĺžení a tá rozhodla, že Slovenky neobsadia pozíciu z posledných MS a že si zahrajú len o 7. miesto s Dánkami. Tento súboj sme vyhrali 7:6 a skončili o dve priečky nižšie než bol stanovený cieľ. „Musím povedať, že šampionát hodnotím celkom pozitívne. Odohrali sme dobré zápasy, zdolali sme silné Poľsko. Súboje s družstvami z top štvorky neboli ideálne, no niektoré tretiny neboli zlé, no reálne vzaté, na tieto súperky ešte stále nemáme. Po minimálnom oddychu sme hrali proti Holandsku, cez ktoré sme prešli bez problémov. Štvrťfinále proti Švajčiarkam bolo veľmi náročné, sú veľmi rýchle a momentálne majú skvelú formu čo potvrdili aj ziskom titulu majsteriek sveta. Proti Lotyškám sme dominovali a boli lepším tímom, vypracovali sme si veľa šancí, no neboli sme schopní streliť gól... Zvládli sme to aj po stránke disciplíny a vôle zvíťaziť, veď sme dotiahli skóre 0:3 na remízu, no prehrali sme v predĺžení. S Dánkami to bol podobný súboj ako s Lotyškami. Mali sme o niečo lepšiu koncovku, no napriek tomu v porovnaní s množstvom príležitostí sme strelili málo gólov. Sú to všetko pre hráčky obrovské skúsenosti do budúcna,“ zhodnotil hlavný kouč slovenskej reprezentácie žien Michal Jedlička.
Je pravdou, že slovenskému tímu tesne pred MS vypadla úžasná bojovníčka a strelkyňa Lenka Červená a hneď na začiatku šampionátu aj Nikol Drábeková. Dievčatá určite tímu chýbali. „Myslím si, že hra Nikol by nám určite pomohla. Je schopná v takýchto zápasoch skórovať a vytvoriť si v okolí bránky príležitosť čo nám veľmi chýbalo. Na pravom krídle sme mali hráčky, ktoré tam často nehrávajú a to znamená, že to pre ne bola náročná práca. Lenka Červená je jednou z našich najlepších hráčok a keby hrala by sme podľa môjho názoru strelili oveľa viac gólov. Je hnacím motorom prvej päťky a veľa nabehá. Nahradila ju Daniela Hrabovská, ktorá je šikovná, no nemá taký pohyb a nie je praváčka. Toto nás výrazne oslabilo práve v súbojoch s vyrovnanými tímami,“ doplnil tréner.
Až štyrom reprezentantkám prišli odovzdať pamätné dresy člen Prezídia SZFB Roman Cíbik, bývalá reprezentantka Denisa Komačková (Ferenčíková) a prezident SZFB Oto Divinský, Zdroj: Michal Tarabík/Floorball Frames
Súčasné umiestnenie považujeme za neúspech. Mnoho skúsených reprezentantiek ukončilo svoju florbalovú kariéru. „Je pred nami všetkými veľmi veľa práce. Musí sa to zmeniť v kluboch a to sa proste nezmení v krátkom časovom úseku. Toto je práca na viac rokov. Mrzí ma, že kvalita slovenskej najvyššej súťaže skôr klesá, než stúpa. Množstvo skúsených dievčat končí kariéru a nahradiť ich nie je jednoduché, chce to nejaký čas. Dievčatá musia na sebe viac pracovať, no zároveň vieme, kde sa hráčky najrýchlejšie zlepšili a to v kluboch v zahraničí a to v Čechách, Švajčiarsku či Švédsku, prípadne vo Fínsku, pretože ak nie je požadovaná kvalita v domácom prostredí, musia odísť do zahraničia,“ konštatuje skúsený tréner, ktorý je trénerom ženského výberu päť šampionátov a teda jednu dekádu. Na otázku, či nestráca motiváciu pokračovať pri kormidle slovenskej reprezentácie jednoznačne povedal: „Nestrácam žiadnu motiváciu. Robíme svoju prácu naplno a chceme byť stále lepší, no odchody skúsených hráčok nám robia starosti. Postupne sme zabudovali do tímu množstvo mladých hráčok a z toho máme radosť. Siedme miesto je považované za neúspech, no k súboju s Lotyšskom poviem, že ak by sme ich hrali desať, tak v deviatich prípadoch vyhráme.“ Po skončení Majstrovstiev sveta ukončili svoju reprezentačnú kariéru až štyri hráčky - Katarína Klapitová, Kristína Belicová a sestry Paulína s Kristínou Hudákové.
Majstrovstvá sveta boli konečne trochu iné. Skutočnosť, že do TOP štvorky sa prepracovali tie isté krajiny bola samozrejmá aj z výsledkov štvrťfinálových zápolení, no tieto tímy sa premiešali. Po prvý raz v histórii MS nezískali Švédky žiadnu medailu. Fínky nehrali finále a Švajčiarky získali svoju druhú zlatú medailu po 20 rokoch a domáce Češky majú za sebou historicky prvé finále na MS žien a striebornú medailu. „Je to všetko o aktuálnej forme. Videli sme, že Švajčiarky v semifinále doslova zdemolovali Švédky hlavne rýchlym pohybom. Češky taktiež úžasným pohybom a kvalitnou defenzívnou činnosťou prešli cez Fínky. Ťažko sa takéto vyrovnané súboje zvládajú ak nemáte natrénované a to je základ,“ ukončil Jedlička.
Našli ste v článku chybu alebo máte nápad na zaujímavý obsah? Napíšte nám e-mail na redakcia@szfb.sk
