Nebol to úraz spôsobený pri florbale, ale ako každý mladý chalan, občas na ulici riskuje a za svoju odvahu na kolobežke zaplatil otvorenou zlomeninou lakťovej kosti. „Už som dlhšie po operácii, ktorá prebehla úspešne a v súčasnosti sa rehabilitujem. Do plnej záťaže však nastúpim až na novú sezónu. Nechcem nič uponáhľať a preto sa v tomto prípade radšej riadim heslom pomaly ďalej zájdeš,“ povedal Michal Ochránek, ktorý florbal zbožňuje, čo dokazuje aj skutočnosť, že sa prihlásil za dobrovoľníka pri organizačnom zabezpečení kvalifikačného turnaja mužov. „Chcel som sa stretnúť s najlepšími hráčmi a na vlastné oči vidieť ako vyzerá florbal na najvyššej medzinárodnej úrovni. Taktiež vidieť kamarátov,“ prezradil rodák z Trenčína, ktorý aktuálne žije v Novom Meste nad Váhom, no je odchovancom klubu 1. FBC Trenčín. Vo svojom veku je nesporne veľkým talentom, ktorý má miesto v zostave mužského A-tímu, za ktorý v aktuálnej sezóne stihol odohrať trinásť extraligových duelov. „Som veľmi rád, že mi tréneri dali dôveru hrať za mužov a byť po boku s hráčmi ako Tomáš Kvasnica, Šimon Hatala, či Tomáš Bulejčík. Je to pre mňa obrovská motivácia do ďalšej práce,“ vraví šikovný mladík, ktorého florbalové vzory behali počas víkendu v trenčianskej Mestskej športovej hale. „Okrem Tomáša Kvasnicu je to Sakarias Ulriksson. Raz by som chcel dosahovať ich úroveň. Taktiež, aby ma florbal bavil aj naďalej ako doteraz a možno si vyskúšať nejakú zahraničnú súťaž. Najbližším mojim cieľom je dostať sa do výberu reprezentácie juniorov a zúčastniť sa budúcoročných Majstrovstiev sveta,“ povedal skromný chalan ktorý je členom 1. FBC od roku 2023.
Hrdosť srší z výrazu tvére počas držania vlajky Michala Ochránka pri nástupe a hymne Slovenska, Zdroj: Michal Tarabík/Floorball Frames
Počas zranenia má viac voľna a tak nás zaujímalo čomu sa viacej venuje. „Čas mi plynie dosť pomaly, no možno mi neuveríte, ale viacej sa teraz venujem školským povinnostiam. Postupne začínam trénovať veci, ktoré mám predpísané od nášho trénera a to, čo mi povolili doktori. Na tréningy však chodievam, trénujem skôr záťaž nôh a postupne skúšam dribling aby som ho úplne nezabudol,“ dodáva s úsmevom Michal, ktorého počas sledovania kvalifikácie „pálili“ ruky, čo by rád naskočil zahrať si. „Aj keď chodievam na zápasy Extraligy pozrieť, tak trpím, pretože ma to veľmi láka, ale zranenie som si spôsobil mojou chybou a tak musím byť trpezlivý a vydržať.“
Niektorí hráči v akomkoľvek športe bývajú poverčiví. Michal nosí v juniorskom tíme 1. FBC číslo 50, no v mužoch má 34. „V áčku mi ešte nestihli spraviť dres s číslom 50, ktoré mám celkom rád. Bolo prvé, ktoré mi v mládeži pridelili a páči sa mi, čiže by som ho chcel mať aj u mužov. Ale ešte uvidím, možno si nechám 34...,“ prezrádza s nerozhodným úškrnom. S väčšou istotou však pôsobí na ihrisku a keď má loptu na florbalke, brankári súperov sú v strehu. „Nechcem hodnotiť svoje schopnosti, na to sú iní, ale mám rád loptu a celkom mi ide ovládanie florbalky a predvídanie hry či rôznych situácii na ihrisku. Musím však popracovať na fyzickej sile a prudkosti strely,“ vyriekol útly hráč, ktorý sa vraj nebojí prípadných stretov s mužskými protivníkmi. Z niektorých v nekompromisných súbojoch ide strach. „Spočiatku som trochu rešpekt mal, ale už som si zvykol. Som takmer všade najnižší, no vyrovnal som sa s tým. Zatiaľ so mnou žiaden vyšší hráč súpera nemal žiaden problém a keby mal, tak mi vždy kryjú chrbát Tomáš Bulejčík s Dominikom Vrábelom, ktorých chcem touto cestou pozdraviť,“ uzavrel Ochránek. Želáme mu skoré zotavenie a úspešný návrat na florbalové ihriská.
Našli ste v článku chybu alebo máte nápad na zaujímavý obsah? Napíšte nám e-mail na redakcia@szfb.sk
10. februára 2026
Viac
