Základným pilierom tímu z Považia boli dva fakty – prítomnosť viacerých skúsených opôr (Pavlína Farulová, Martina Mikulčíková, Renáta Reseková, Ivana Hrehušová, Jana Trošková, Michaela Šponiarová) a dlhoročný tréner Vladimír Gábor. „Už pred sezónou v tíme skončilo niekoľko hráčok. Našim plánom bolo stabilne v zostave etablovať mladé hráčky, aby pravidelne hrávali a skúsenejšie hráčky im mali v ich výkonnostnom raste pomôcť. Naša hra možno nebola vždy najkrajšia, ale stavali sme na tímovom výkone, defenzíve a výkonoch brankárok, čo sezónne štatistiky jednoznačne potvrdili. Ciele sme si nestanovovali a išli sme od zápasu k zápasu. Striedali sa lepšie výkony s horšími. Najlepšie výkony sme podávali proti top tímom, až z toho vyšlo prvé miesto pred play-off,“ zhrnul situáciu svojim pohľadom tréner ŠK 98 Pruské Vladimír Gábor, ktorý ako správny kouč vždy verí svojim zverenkyniam: „Ja ako tréner verím svojmu tímu vždy. Samozrejme ciele musia byť reálne. Najdôležitejšie je, aby vám a tomu, čo hráte, verili hráčky. A keď to potom v praxi funguje, bude aj tím veriť v sám seba. Umiestnenie, výsledky a výkony počas základnej časti a nadstavby nás do role favorita stavali, medailu sme mali istú. Proti Kysuckému sme boli favoritom, čo sme aj potvrdili, aj keď posledný zápas na Kysuciach bol ťažký a záver priam epický. Vzájomné zápasy so Spišiačkami z tejto, ale aj predchádzajúcich sezón, nehrali v náš prospech, ale verili sme všetci. Bolo to pre polovicu hráčok prvé finále v kariére a aj keď sme neustáli tlak pri prvom mečbale, v poslednom dueli sme využili domáce prostredie naplno, zabrali všetky hráčky na ihrisku a aj keď nám v závere možno už mnohí neverili, my sme dokázali vyrovnať a v predĺžení šťastným gólom zvíťaziť.“
Vladimír Gábor - tréner ŠK 98 Pruské, Zdroj: Michal Tarabík/Floorball Frames
Sezóna je však vždy dlhá a nedá sa počas nej udržať stabilnú výkonnosť, čo by bolo pre každého trénera ideálne riešenie. „Na jeseň sme mali určitú výkonnostnú krízu, ktorú sme spolu s najstaršími hráčkami dosť analyzovali a hľadali riešenia a pomohla nám aj reprezentačná prestávka počas majstrovstiev sveta. Inak samozrejme po fyzickej aj psychickej stránke to bola finálová séria,“ konštatuje Gábor a na otázku či bude obmena kádra pokračovať s odchodom ďalších skúsených hráčiek odpovedal: „Už túto sezónu nemala hrať Miška Šponiarová, podarilo sa nám ju ešte prehovoriť a aj keď mala počas sezóny voľnejší režim, jej podiel a zásluhy na titule sú jednoznačné a sme jej veľmi vďační za tieto dva roky, ktorými po návrate zo zahraničia ukončila svoju bohatú kariéru. Čo sa týka ostatných, niečo už bolo povedané, ale ešte nič záväzne a ešte sa budeme spolu rozprávať...“
Na lavičke Pruského pôsobí Vladimír Gábor už osemnásť rokov. Napriek tejto skutočnosti ešte vždy nájde vnútornú silu a motiváciu aby pokračoval. „Po každej sezóne príde únava, a všetci sme radi za voľné víkendy. Koniec jednej sezóny je však aj vždy nový začiatok a nová motivácia. Ak sa nič nezmení, ja pokračovať plánujem. Ale nemyslím si, že keby sa nám titul nepodarilo vybojovať, tak by tomu bolo inak. Titul je zadosťučinenie za celú sezónu, vďačnosť rodine, hráčkam, fanúšikom. Samozrejme je to aj nová energia a záväzok do budúcnosti.“ A práve tá budúcnosť je už dlhšie obdobie pálčivou otázkou v klube na Považí. „Nie je tajomstvom, že máme problém s mládežou, ale tento extraligový tím, aj keď s nejakými obmenami, má pred sebou myslím svetlú budúcnosť,“ ukončil Gábor.
Našli ste v článku chybu alebo máte nápad na zaujímavý obsah? Napíšte nám e-mail na redakcia@szfb.sk
