Aj napriek tomu, že v predchádzajúcom období prekonala viacero zranení, uplynulú sezónu zvládla v skvelej forme. „Z môjho pohľadu máme ako tím za sebou jednu z najnáročnejších sezón. Keďže som tú predchádzajúcu nemohla odohrať celú kvôli zraneniu, do tejto som vstupovala s obrovskou motiváciou nadviazať na to, čo som predtým začala. Návrat na palubovku bol pre mňa veľkou výzvou – zo začiatku tam bol rešpekt, ale dnes to hodnotím veľmi pozitívne. Od úvodu sezóny sme si nastavili tie najvyššie ambície a jednoznačný cieľ bojovať o titul. Káder sa trochu obmenil, ale nové dievčatá sa rýchlo adaptovali a ukázali, že sú pre družstvo veľkým prínosom. Počas sezóny sme mali silné aj slabšie chvíle, ale podstatné bolo, že sme sa v dôležitých stretnutiach dokázali zomknúť. Prvým cieľom bol postup do hornej nadstavby, ktorý sme splnili a následne sme chceli odovzdať maximum v semifinále. Hoci to opäť nevyšlo podľa našich predstáv, odohrali sme kvalitné zápasy a nemám dôvod byť sklamaná. Stále sme ukázali, že patríme medzi najlepšie kluby na Slovensku – herne, prístupom aj podmienkami. Tretie miesto si vážime a berieme ho ako motiváciu do ďalšej sezóny,“ zhodnotila sezónu kapitánka FBK Harvard Partizánske Tamara Dobošová.
Mnoho hráčok sa v najlepšom pobralo hrať do zahraničia. Nie je vylúčené, že aj 24-ročná hráčka Partizánskeho zmení od novej sezóny dres. „Určite ma to lákalo. Vyskúšať si florbal v inom štáte a inom prostredí je skúsenosť, ktorá hráčovi dá veľa, či už po hernej, ale aj osobnostnej stránke. Nový tím, nové tempo hry, iný štýl tréningov… To všetko človeka posúva ďalej. Nad zahraničím som uvažovala už dlhší čas a momentálne mám ponuku z tímu v českých Vítkoviciach, kde by som mala od budúcej sezóny nastúpiť. Je to pre mňa veľká príležitosť a zároveň aj výzva, ktorú beriem s rešpektom, ale aj s nadšením,“ prezrádza slovenská reprezentantka, ktorá má bohaté skúsenosti aj s ľadovým hokejom či hokejbalom. „Zo všetkých športov, ktorým som sa venovala zostali už len dva. Nie, že by má nebavili, ale jednoducho už nebol na to priestor venovať sa všetkým súčasne. Tak muselo prísť na rad rozhodnutie, ktoré nebolo vôbec jednoduché a musela som si vybrať medzi hokejom a florbalom a vybrala som si florbal,“ vysvetľuje Dobošová a zároveň dodáva: „Od malička ma najviac bavil hokej a veľmi dlho bol pre mňa športom číslo jeden. Vždy bude mať v mojom srdci svoje miesto, pretože mi dal veľa – nielen po športovej, ale aj osobnej stránke. Postupom času však prišiel moment, keď ma začal viac napĺňať florbal. Prirodzene som sa v ňom začala viac nachádzať a cítila som, že je to smer, ktorým sa chcem uberať. Pamätám si, že keď som bola staršia a mala som na výber medzi hokejovým a florbalovým zápasom, často som si vybrala hokej, ale potom mi bolo ľúto, že som nešla na florbal...“
Kapitánka FBK Harvard Partizánske - Tamara Dobošová, Zdroj: Peter Hačko
Športovci popri všetkých povinnostiach občas potrebujú aj vypnúť, oddýchnuť si vo voľnom čase, ktorého často krát nemajú veľa. „Momentálne ešte študujem, takže veľkú časť voľného času venujem vzdelávaniu, najmä v oblasti športu. Popri tom trénujem deti vo florbale. Keď si nájdem chvíľu pre seba, najradšej chodím na prechádzky do prírody. Baví ma aj skúšať nové recepty v kuchyni a keď mám úplne voľný večer, rada si pustím dobrý film alebo seriál a jednoducho si oddýchnem,“ hovorí Tamara, ktorá zastáva funkciu kapitánky tímu, čo nie je vždy jednoduchá pozícia. „Pre mňa je kapitánska pozícia najmä o zodpovednosti a dôvere, ktorú vo mňa vložil tím aj tréneri. Nie je to len o tom, že mám na ruke kapitánsku pásku, ale o tom, aby som bola oporou pre ostatné hráčky či už na ihrisku alebo mimo neho. Podľa mňa túto úlohu nemôže zastávať úplne každý. Nestačí byť len dobrý hráč, ale dôležité je vedieť pracovať s ľuďmi, mať prirodzený rešpekt a vedieť podržať tím aj v ťažších chvíľach.“
Ku športovým aktivitám patrí aj množstvo zážitkov a spomienok. Tie má aj líderka Harvardu: „Tých pekných športových momentov bolo počas kariéry viac, ale ak by som mala vybrať jeden, určite by som spomenula majstrovskú sezónu v Harvarde. Bola to pre mňa výnimočná sezóna aj kvôli celkovej atmosfére v tíme, partii dievčat a všetkému, čo sme spolu prežili. Od začiatku sezóny sme si išli za spoločným cieľom a postupne sme si ho dokázali splniť, čo pre mňa malo veľkú hodnotu.“ Niektorí športovci bývajú poverčiví a starostlivo si vyberajú číslo, ktoré nosia na svojom drese. Tamara Dobošová má trinástku, ktorá nie je vždy najobľúbenejšou. „Toto číslo pre mňa nikdy nemalo negatívny význam. Práve naopak, beriem ho ako svoje šťastné číslo a časom sa s ním aj veľmi stotožnilo. Nemám k nemu žiadny konkrétny príbeh, skôr si ma jednoducho našlo a zostalo so mnou až doteraz. Postupne sa stalo mojou súčasťou na drese a už si bez neho ani neviem predstaviť, že by som hrala.“
Našli ste v článku chybu alebo máte nápad na zaujímavý obsah? Napíšte nám e-mail na redakcia@szfb.sk
