Na Slovensku prešla celkovo tromi klubmi. Základy nabrala v bratislavskom Snipers, odkiaľ sa presunula do TEMPISH CAPITOL Floorball Club a neskôr do FBK Harvard Partizánske. „Začínala som v tíme Snipers Bratislava v mládežníckych kategóriách. Zdá sa mi, že už v mladšej prípravke. Dlho som prosila rodičov aby ma dali na hokej, ale tatino mi oznámil, že nechce mať dcéru s vybitými zubami a tak maminu napadlo, aby som sa venovala florbalu. Najskôr som hrala obranu a potom ako nám vypadol brankár som sa dostala do brány. Ale tento príbeh už asi každý pozná. Neskôr sa teda zrodil prestup do ženského tímu Capitol, ktorý mi dal toho veľa nielen po hernej ale aj z ľudskej stránky a začala som viacej vnímať ženský florbal a získala chuť sa zlepšovať. Po rozpade Capitolu prišla pozvánka do Harvardu Partizánske a do Hyundai Extraligy. Boli to zatiaľ moje najkrajšie florbalové roky a nikdy na ne nezabudnem. Aj keď som tam nepôsobila dlho, Harvard a baby z tímu sa stali mojou druhou rodinou a za to im veľmi ďakujem. Samozrejme boli tam nejaké “ups and downs” hlavne v konečných obsadeniach miest, ale za mňa zakončenie tohto angažmán medailou, aj keď len bronzovou, malo sladkú príchuť,“ rozrečnila sa brankárska „pohoďáčka“ Daniela Zvarová, ktorá zároveň vysvetlila okolnosti svojho prestupu do FbŠ Bohemians: „Môj prestup sa riešil asi dva roky. Jedného dňa som napísala trénerovi dorasteniek či si náhodou nemôžem zahrať za nich na turnaji Prague Games. Dohodli sme sa a turnaj dopadol skvele. Po nejakom roku ma začali vnímať hlavne v reprezentácií a po turnaji 6 nations Cup za ženy ma aj kontaktovali o prípadnom prestupe. Stále to bolo také otázne, hlavne kvôli škole, no po majstrovstvách sveta som sa rozhodla do toho ísť. Zmluvu mám až do roku 2029 a dúfam, že tieto roky v drese „klokanov“ využijem naplno.“
Zvarová priznala, že iné ponuky na prestup zatiaľ nemala. „Veru nie, myslím si, že všetci vedeli o záujme Bohemky a vedeli, že túto ponuku prijmem,“ vraví s úsmevom a na otázku či ju nelákalo ísť tam, kde by mala v tíme slovenské spoluhráčky zareagovala: „Bol to jeden z faktorov, ktoré som diskutovala pred prestupom, či sa náhodou nebudem cítiť sama v Prahe, ale spoluhráčky mi to hneď po prvom tréningu obratom vyvrátili. Myslím si, že práve toto bol ten správny krok, trošku sa aj osamostatniť od Slovenska a skúsiť niečo nové. Taktiež veľkým faktorom bola aj vysoká škola, lebo nastupujem do prvého ročníka v Prahe.“
Daniela Zvarová (vpravo) sa veľa naučila aj popri dnes už bývalej skúsenej reprezentačnej brankárky Radky Mládenkovej, Zdroj: Michal Tarabík/Floorball Frames
Pred štrnástimi rokmi pôsobila v Bohemians aj spoluhráčka Daniely Zvarovej z Partizánskeho Michaela Vršková. „O tom viem hovorila mi o tom. Pýtala som sa na ňu v Prahe a terajší tím je dosť mladý, tým pádom si ju nikto nepamätá. Hovoria mi, že preto si robia srandu z toho, že som Slovenka, lebo už pár rokov tam žiadna nezavítala... Na skúsenosti som sa Mišky spýtala. Samozrejme hrali sme spolu aj v Capitole, takže som sa veľa dozvedela, ale po tých rokoch sa aj tak celý tím pomenil, no všeobecne si myslím, že mi Miška veľmi pomohla,“ vraví čerstvá „devätnástka“, pre ktorú tento prestup veľa znamená: „Znamená to pre mňa naozaj veľa. Vždy som sa chcela dostať niekam do zahraničia a všetkým ukázať, že je to možné. Aj keď vám možno nikto neverí alebo vás podceňuje, tak asertivitou a tvrdou drinou sa to dosiahnuť dá. A čo očakávam? Totálny valec a to doslova! S tým ako sme si v tíme sadli, aký dobrý máme trénersky štáb a aké máme nastavenie si myslím, že to vieme dotiahnuť ďaleko. Možno zniem ambiciózne, ale ja som odjakživa rúbala vysoko.“
S Danielou sme sa na záver trochu zamysleli nad tým, či to má v prípade prestupu o niečo jednoduchšie brankár/-ka, alebo hráč/-ka. A vypadlo z nej toto: „Môj subjektívny názor je, že to má náročnejšie brankárka. Pri hráčovi stačí možno jeden dobrý turnaj a tím si ho všimne, no brankár musí neustále podávať dobré výkony a veľmi konzistentné, aby oňho vôbec bol záujem. Možno sa na to pozerám z môjho pohľadu zaujato, ale aj skutočnosť, že do tímu vedia zobrať až 20 či 25 hráčok a len 3 brankárky, hovorí samo o sebe. A najdôležitejšie je, že každá chyba pri brankárovi je veľmi vidieť. A nikto nechce brankára čo robí veľa chýb v tíme...“
Našli ste v článku chybu alebo máte nápad na zaujímavý obsah? Napíšte nám e-mail na redakcia@szfb.sk
10. augusta 2026
Viac
