„Bedla“ ďakujeme za 10 rokov práce!

Slovenská florbalová komunita sa počas výjazdového zápasu českej Superligy medzi FBC Ostrava a Vary Bohemians, ktorý sa počas predošlého víkendu odohral v Žiline, definitívne rozlúčila a poďakovala dnes už bývalému koučovi slovenskej reprezentácie žien Michalovi Jedličkovi, ktorého familiárne prezývajú „Bedla“. Prišiel čas na malé obzretie sa a spomienky, ktoré sú za desaťročie určite bohaté.

Pred výjazdovým zápasom českej Superligy mužov ste si prevzali reprezentačný dres s vašim menom a číslom 109. Čo vám prebehlo hlavou pri jeho preberaní?
„Boli to pekné spomienky na obdobie pri slovenskej reprezentácii žien a môžem povedať, že som veľmi rád, že som mal možnosť dievčatá trénovať a myslím si, že sme spolu urobili kus dobrej práce.“

Desať rokov práce a príprav, z toho deväť rokov v súťažných zápasoch. Je nejaký špeciálny moment pri slovenských reprezentáciách na ktorý spomínate najradšej?
„Nedá sa vymenovať nejaké konkrétne zápasy, ale skôr skutočnosť ako dievčatá ťahali za jeden povraz a tvorili neskutočnú partiu. Keď sa tak trochu nad tým zamyslím trochu ma mrzí, že sme na nejakých Majstrovstvách sveta nedokázali vybojovať postup zo štvrťfinále aj keď sme dvakrát boli veľmi blízko... Pre veľký úspech sme však stále robili maximum a len to, že sa nám to nepodarilo ma trochu mrzí. Inak som spokojný ako to všetko medzi nami fungovalo.“

So ženskou reprezentáciou ste dosiahli piate miesto na domácom svetovom šampionáte v Bratislave, neskôr v Uppsale aj v Singapure. Niekoľkokrát boli na dosah aj výhry s tímom z prvej štvorky. Ceníte si niektorej z týchto chvíľ možno viac než iné?
„Samozrejme bolo to počas kvalifikácie so Švajčiarskom, keď sme ešte pred koncom súboja vyhrávali, no stihli sme dostať nejaké góly. Vo florbale často rozhoduje tretia tretina kde potrebujete rozvahu a pokoj. S tým sú späté aj skúsenosti, ktoré sme v tom čase ešte nemali na dostatočnej úrovni. Možno aj ja som občas spravil pri koučingu nejakú tu chybičku a preto sme nedotiahli podobný súboj do zdarného konca. Máme však na to skvelé spomienky a práve pre to robíme florbal. Na druhej strane všetky tie duely s tímami druhého sledu sme vyhrávali. Hrali sme na lopte a dominovali v hre čo bolo veľmi pozitívne.“

Tréner Michal Jedlička bol hlavne v mladšom veku známy búrlivák a často si nebral servítku pred ústa, no so slovenskou reprezentáciou dosiahol historicky najlepšie umiestnenia na svetových šampionátoch, Zdroj: Michal Tarabík/Floorball Frames

Pracovali ste so seniorkami aj juniorkami. V čom sa podľa vás slovenské hráčky počas vášho pôsobenia najviac posunuli?
„Výrazne sa zlepšili v súhre a v držaní lopty. Keď som sem prišiel sme skôr poväčšinou len bránili a vyrážali do protiútokov aj proti tým horším družstvám. Pri juniorkách sme sa spolu s trénerom Dušanom Ďuríčkom snažili aby naša hra s loptou bola konkurencie schopná a to sa nám darilo, pretože s tými vyrovnanými súpermi sme boli lepší a často sme zaslúžene tieto zápasy vyhrávali.“

Čo vám pôsobenie pri slovenských reprezentáciách dalo osobne a je niečo čo vám bude chýbať?
„Dalo mi to veľa skúseností. Spoznal som veľa nových dievčat. Fungovať na medzinárodnej scéne a teda na najvyššej úrovni dá človeku naozaj široký rozhľad a rovnako aj pre hráčky to obola nová a odlišná skúsenosť než v domácich ligových súťažiach. Taktiež sme vytvorili dobré priateľské vzťahy aj keď nie vždy sa dá so všetkými vychádzať rovnako, pretože niekto je sklamaný z toho, že sa nedostal do záverečnej nominácie, iný zase, že si nezahral toľko, koľko by si predstavoval. V športe to však takto chodí.“

Čo by ste pri tejto príležitosti odkázali hráčkam, kolegom a slovenským fanúšikom?
„Hráčkam by som chcel povedať, že cesta na ktorú sa dali je dobrá a keď budú v nej pokračovať a viac na sebe pracovať, slovenský florbal má nakročené preniknúť do svetovej TOP 4. Trénerom, ktorých prácu dobre poznám a zväz spravil dobrú voľbu, že budú to mať náročné, pretože veľa skúsených hráčok ukončilo kariéru a tím je takmer nový a bude to pre kolegov určitá výzva. Určitá kontinuita bude v tíme chýbať a preto to musia od začiatku uchopiť a zladiť sa s dievčatami a pokračovať v práci. K fanúšikom – ak im ponúkneme kvalitné zápasy ako domáci šampionát v Bratislave, kde bola vynikajúca atmosféra čo bol zážitok aj pre samotné hráčky, či podobný výjazdový duel Superligy, tak oni si cestu do športových hál a na štadióny nájdu. Je super, že hráčky vo veľkej miere podporujú rodičia a ich rodiny, ktoré vytvoria vždy slovenský ostrovček, ktorý dievčatám dáva obrovskú podporu a potom sa im dobre hrá. Florbalová komunita si tu chce navzájom pomáhať čo je dobré a potrebné. Často sme niektoré deficity v kondícii dokázali zmazať tým, že sa dobre motivované dievčatá snažili ešte viac.“

Našli ste v článku chybu alebo máte nápad na zaujímavý obsah? Napíšte nám e-mail na redakcia@szfb.sk